O výžive.sk

Úvod do histórie stravovania

Dnešné stravovanie sa diametrálne odlišuje od stravovania prvého človeka. Výživa človeka sa vyvíjala počas evolúcie rovnako ako človek. Dnešný model stravovania je výsledkom tohto evolučného vývoja, na ktorý vplývalo niekoľko revolučných zmien, tradície, filozofické vyznania, náženské tradície, mýty ale aj móda. Pri skúmaní stravacích modelov sa veda opiera najmä o archeologické dôkazy a následné hypotézy.

Archeologické dôkazy poukazujú na to, že s vývojom ľudstva sa menil aj charakter výživy. V miocéne (24 – 25 mil. rokov p. n. l.) bolo hlavným zdrojom potravy ovocie. Náš predchodca začal konzumovať väčšie množstvo mäsa dlho po diferenciácii z opíc (7,5 až 4,5 mil. rokov p. n. l.). Súčasné antropo-paleontologické dôkazy poukazujú na to, že konzumácia mäsa sa začala v asi pred 2,5 mil. rokmi p. n. l. Homo erectus (1,8 až 1,6 mil rokov p. n. l.) už konzumoval veľké množstvo mäsa. Je pravdepodobné, že mäso tvorilo viac ako 50 % z prijímanej potravy. Pretože zdokumentovať rastlinné zvyšky z tohto obdobia je veľmi ťažké, nevieme odhadnúť ich mieru zastúpenia v potrave raného človeka.

Podľa rôznych autorov Homo sapiens žije na Zemi približne 200 000 až 250 000 rokov. Od tej doby prešla civilizácia tromi veľkými vývojovými fázami:

• Obdobie lovecko – zberačskej civilizácie, ktoré bolo najdlhšie a trvalo do doby zhruba pred 20 000 rokmi. Nazýva sa paleolitom, staršou dobou kamennou. Minichová (2002) použila termín obdobie intuitívnej výživy.
• Obdobie poľnohospodárskej civilizácie, je druhou veľkou fázou, ktorá sa začala v období eneolitu, mladšej doby kamennej. Poľnohospodárska civilizácia pokračovala starovekou a stredovekou feudálnou spoločnosťou až po obdobie tzv. priemyselnej revolúcie koncom 19. storočia.
• Obdobie priemyselnej fázy, začína priemyselnou revolúciou, prinieslo rýchly hospodársky rast, čo odsunulo poľnohospodárstvo z pozície najdôležitejšieho odvetvia. Aj keď poľnohospodárstvo zostáva aj naďalej zdrojom ľudskej výživy, v moderných spoločnostiach je v tomto odvetví zamestnaných len okolo 5 % všetkých pracovných síl, čo je v porovnaní s 90 % v období poľnohospodárskej civilizácie obrovský rozdiel.

Výživa v neskorom paleolite a v súčasnosti

Prameň: Daniška 2000

V paleolite sa človek živil predovšetkým lovom zveri a stravu dopĺňal zberačstvom. Toto tvrdenie dopĺňa aj tabuľka. Z tabuľky je zrejmý vysoký prísun bielkovín a tukov, ktoré boli hlavne živočíšneho pôvodu. Hoci príjem energie z tukov bol vzhľadom na súčasné diétne odporúčania vysoký – až 45 % z denného príjmu energie, paleolitický človek to kompenzoval nízkym príjmom sacharidov – len 21 % z celkového denného energetického príjmu oproti súčasným 42 %. To znamená, že strava bola energeticky vyvážená. Vzhľadom na úroveň spracovania rastlinnej zložky potravy, možno predpokladať aj vysoký príjem vlákniny. Z tabuľky vidieť, že denný príjem vlákniny bol až 46 g na deň oproti súčasnému stavu 20 g na deň. Príjem vlákniny bol teda vyšší ako sú dnešné výživové doporučenia (muži 40 g vlákniny na deň a ženy 30 g vlákniny na deň).

Čo nesmieme zabudnúť, aj keď bol príjem energie vysoký, paleolitický človek potreboval denne prejsť približne 30 km, aby sa uživil, to znamená, či už niečo ulovil, alebo nazbieral. Paleolitický človek mal výdaj energie.

Koľko kilometrov dnes pešo prejdeme my? Aký máme výdaj energie?

Zdroje:

• DANIŠKA, J. 2000. Výživové trendy pre tretie milénium. In Výživa a potraviny pre tretie tisícročie. Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou. Nitra: SPU, 2000, s. 5. ISBN 80-7137-742-2
• FAIRWEATHER-TAIT, S. J. 2003. Human nutrition and food research: opportunities and challenges in the post-genomic era. In Philosophical Transactions of The Royal Society of London. Biological Sciences. Volume 358, Number 1438 / October 29, 2003
• MINICHOVÁ, I. 2002. História a vývoj výživy : diplomová práca. Nitra : SPU, 2002. 50 s
• MOLDAN, B. 1997 Příroda a civilizace. 1.vyd. Praha : SPN, 1997. 147 s. ISBN 80-04-26434-4